Po vyše 3 týždňoch intenzívnych príprav po tom, čo sme konečne dostali STKáčku vyrážame 17.2.2023 z Bratislavy. Vypísali sme si jazdu na Blablacar až po Rostock, nech nás nafta nestojí toľko a tým pádom máme aj presne stanovený čas odchodu na 10:30 ráno. Vstávame ale už o 6:00 lebo stále nie sme dobalení a zvyšok oblečenia, čo sme dali oprať potrebovalo ešte cez noc doschnúť.

Ešte v momente keď nám prišla prvá trojica cestujúcich, ktorých berieme do Prahy, sa rozhodujeme, či zobrať alebo nezobrať starú autobaterku. Rozhodli sme nakoniec, že áno. Veď to, či sa pokazí tým, že nám bude stáť vyše roka v pivnici, alebo tým, že ju budeme opakovane vybíjať a nabíjať na 0 je už predsa len jedno.

Česko poznáme, takže tam nám to ide fajn až na menšie zdržanie na Pražskom okruhu. Míňame posledné české koruny a kupujeme stojan na mobil keďže ten objednaný z Ebayu nie a nie dôjsť. V nemecku narážame na prvý problém – Blabla nám vygeneroval vysadenie cestujúcich dosť blízko centra a my až v momente kedy sa nedá odbočiť inym smerom zisťujeme, že práve vstupujeme do zóny nízkych emisií. Tam náš starý dieslák bez filtru pevných častíč nemá čo hľadať a riskuje tým pokutu niekoľko stovák eur. Zastavujeme teda na najbližšom parkovaní, vypúšťame cestujúcich a rýchlo sa lúčime.

Pokute sme sa šťastlivo vyhli a do Rostocku prichádzame niečo po 23. hodine večer  a ukladáme sa prvý krát spať v našej spacej konštrukcii s azúrovými matracmi, kotré sme boli vyzdvihnuť len deň pred odjazdom.