Človek chce veľký výlet tak aspoň na rok a tak aspoň cez pol sveta. Ako sa však pripraviť. Vlastne netuším, iba viem že treba urobiť niekoľko rozhodnutí o tom ako sa presúvať a aké to bude mať výhody či nevýhody a že si treba vytýčiť cestu. Keďže sme sa rozhodli ísť autom cez Severný mys, Áziu a celu Afriku až na Mys dobrej nádeje, nasledovalo kopec príprav. Kúpiť auto, pripraviť auto. ale pripraviť auto je nekonečne. Netreba ho pripraviť len technicky aby malo STK a jednotlivé komponenty v stave aby vydržalo par desiatok tisíc kilometrov ale vyriešiť aj ako v aute budeme spať kam si dáme veci, čo si vezmeme a koľko toho vlastne so sebou berieme. Samozrejme vedeli sme že budeme potrebovať do niektorých krajín víza ale netušili sme že niečo ako pas potrebuje aj auto. Hurá ďalšie starosti alebo skôr „ach už by to mohlo skončiť nech môžme vyraziť a kus života si užiť“. Ale nie ona je v niektorých krajinách občianska vojna a nejde ich obísť. Hurá ďalšie problémy! Tak nejak to vyzeralo asi 3 mesiace pred tým ako sme boli schopní vyraziť. Tisíc vecí vybaviť a nikdy poriadne čas na nič. Nejak sme to ale zjavne zvládli a ono nakoniec predsa prišiel ten deň bolo to 17.2.2023 a my sme vyrazili. Nemôžem povedať že by sme mali veľa peňazí a tak sme sa rozhodli po Európe ušetriť na nafte a tak sme povozili ľudí z Bratislavy až po Berlín. Štart bol vlastne dosť unáhlený spravili sme za jeden deň skoro 1000km z Bratislavy až do Rostocku, kde sme spali len pár hodín a šli hneď ráno na trajekt do Dánska. Na mňa liezla choroba bol som značne nepoužiteľný a tak sme využili aj spanie v hosteli v Kodani aby sme spali trochu aj v teple. Ako asi na začiatku každej cesty sme sa museli najprv naučiť zopár veci, kde zohnať horúcu vodu do termosiek aby sme mohli piť teplý čaj, ako použiť reťaze ako sa šmýkať na ceste bez klincov v pneumatikách, ako sa vyslobodiť keď zapadneme v snehu, ale aj ako zohnať dosť hotovosti kam sa s autom dostať dá a kam už nie. Ale to už je však iný príbeh.