Do Elisty sme dorazili na obed, a len sme zamierili do miestneho parku v centre a Joža už hneď pritiahlo workoutové ihrisko. A potom druhé. Tretie už našťastie nebolo. Anis me sa nestihli poobzerať inde po meste, lens me si stihli všimnúť, že všetci ľudia tu sú šikmookí, a tak mongoloidne vyzerajúci, keď nás zastavili miestni reportéri. Pýtali sa odkiaľ sme, a  ako sa nám páči ich festival Tulipánov. Bohužiaľ sme ich museli sklamať, keď sme im povedali, že v meste nie sme ešte ani len polhodinu, takže im úplne nevieme odpovedať. Aspoň sme sa ale dozvedeli, prečo je všade naokolo tak veľa ľudí.

Dopracovali sme sa až k vstupu k pódiu, kde mali detektory kovu, takže sa Jožo musel prejsť späť k autu, aby si tam odložil nôž, ktorý nosí v batohu. Pozreli sme si rôzne tanečné, herecké a spevácke predstavenia, škoda len, že boli všetky v Ruštine, takže sme rozumeli len sporadicky. Poobzerali sme si miestne budhistické chrámy a prespali sme na parkovisku pred šachovým mestečkom, ktoré bolo postavené kvôli šachovému turnaju a dnes je z neho múzeum.

Ráno sme vyrazili smerom na Astrachan, kde sme si nakúpili jedlo za posledné drobáky, a pokračovali ďalej na miesto bližšie k hranici, kde sme chceli prespať. Cestou nás ešte čakal náš prvý pontonový most pre autá, ktorý sa celý vlnil pod váhou množstva áut, ktoré ním prechádzali. Musím uznať, že to bol celkom unikátny zážitok.

Ráno sme dorazili na hranicu s Kazachstanom kde nás na ruskej strane rýchlo odbavili. Na Kazazašskej strane k nám hneď pristúpil vojak, a snažil sa nám vysvetliť, že ja ako pasažier mám ísť pešo do budovy a od Joža si pýtal jeho doklady. Zmätený Jožo mu podávanú ruku chytil a potriasol. To som sa už neudržala a začala sa smiať a vojak s Jožom sa pridali. Ja som mu totiž rozumela, len Jožo bol z toho celý nejak vedľa. Moja kontrola prebehla dosť rýchlo, išiel predo mnou ešte jeden človek, ktorý mi hovoril, čo a kam. Jožo hovoril, že tentokrát auto kontrolovali už aj zo spodu. Aj tak sme boli ale do dvoch hodín vybevení  a naša cesta Kazachstanom mohla začať. V Rusku nám všade hovorili, že na Kazachstan vraj nemáme vhodné auto, tak to sa ešte uvidí.