Počujem budík, skúšam otvoriť oči, všade je tma a svietia len lampy, je hrozne skoro. Zuzka znie nahnevane, prelieza na sedadlo vodiča a nahli ma musíme ísť na trajekt. Sme v Rostocku je asi 5 hodín ráno a nás čaká trajekt do Dánska. Hľadáme kam vlastne máme isť, pýtame sa chlapíka v reflexnej veste a ten nás nasmeroval a tak nachádzame miesto kde sa máme postaviť do rady. Po chvíli vchádzame na trajekt a presúvame sa na jeho palubu. Vyzerá to ako výletná loď. Bolí ma hlava dávam si paralen a skúšam spať. Celu cestu trajektom cez Baltské more som prespal, aspoň ma už tak moc nebolí hlava. Dohadovanie sa kam ideme a kde prespíme začína. Rozhodli sme sa navštíviť útesy na východnom pobreží Dánska. Cesta je prázdna takmer žiadne autá, všetko naokolo vyzerá veľmi pokojne, more, lúky, miestami starodávne kamenné múry. Možno to znie ako kontrast no zaujímavé moderné mosty spájajúce ostrovy a poloostrovy zapadajú do tejto pokojnej krajiny.

Dorazili sme na parkovisko, cesta šla dosť dlho lesom, príroda naokolo, hor sa do objavovania útesov. Netrvalo dlho a vidíme prvý je to pieskovec pripomína Sandberg pod Devínskou kobylou. Fotíme, ja sa prechádzam po zábradlí a Zuzka ma natáča s výhľadom. Útesov je tu viac no konečne prichádzame k schodom ktoré vedú dole pod útesy na pláž Baltského mora. Z tohto uhla je to ešte zaujímavejšie. Útesy nie sú len pieskovcové ale aj z mastenca. Toto je niečo čo som zatiaľ nevidel, na zemi kopec kameňov pekne obmytých vodou do okrúhlych tvarov. Avšak ak sa ich dotknem rozpadnú sa odrazu je to iba blato. A predsa vidím nad sebou niekoľko desiatok metrov vysoký útes z tohto kameňa. Ako tak kráčame popri vode vidíme ze vlny prichádzajú až k útesu. Teraz začína zábava, treba kráčať iba po vyšších kameňoch alebo iba keď práve voda klesne. Prešli sme nikto nie je mokrý a hovoríme si že by bola sranda keby príliv vody spôsobil že na tomto úseku budeme musieť celé hodiny čakať na odliv. O chvíľu je tu ďalšia pasáž kde treba obskakovať vlny, znova sme prešli avšak tentokrát ma Zuzka jednu nohu celu mokrú. Čo už pokračujeme však už je to predsa kratšie k druhým schodom ktoré vedú spať na parkovisko. A o chvíľu ich už vidíme. akurát vidíme aj ze vody je to pri útesoch nejak viac ani keď voda klesne nevidíme trčiace kamene po ktorých by sme mohli prejsť. Skúšam dojsť čo najďalej avšak zapadám do blata. Paráda moje tenisky sú kompletne oblepené blatom, mám ho až na ponožkách. Takto to asi nepôjde. Vyzúvame sa, vyzliekame gate a skúšame sa prebrodiť. Voda je svieža tipujem tak 5-10°C. Zuzka sa otáča hladina je príliš vysoká stala vo vode po stehna a stále nebola v to najhoršom. Nuž aspoň sme si umyli nohy. obliekame sa a obúvame a kráčame naspať. Našťastie voda už moc nestúpla a tak sa dostávame naspať ku schodom ktorými sme prišli. Lesom sa vraciame na parkovisko.

Po tom čo sme si niečo uvarili a najedli sa vyrážame za ďalším objavovaním. Zase ďalšie útesy. Tentokrát už tradičnejšie. Je to skôr prechádzka k majáku a naspať. Z miesta s najlepším výhľadom pozorujeme matne viditeľný Oresundský most ktorým plánujeme prejsť do Švédska. A nakoniec sa v tento nekonečný deň ešte presúvame do Kodane. Kodaň nemá rada naše auto, s Dieselom môžme prísť len po okraj mesta tak auto nechávame tam a pokračujeme hromadnou dopravou. Keď prichádzame do hostela už je dávno tma. Zoznamujeme sa so spolubývajúcimi. Dievča ktoré tu spalo keď sme došli je z Ameriky stále popíja vodku a hovorí miestami dosť z cesty. Druhý spolubývajúci je Poliak ktorý nechce minúť moc peňazí a tak vraj tento deň nachodil 27000 krokov po Kodani. Oni si idú vypiť a my sa ukladáme spať.

Doobeda ostávame v hosteli a debatíme tu s postarším umelcom ktorý nám rozpráva o tom ako stále niečo maľoval až takmer zabudol že svet je aj mimo jeho ateliéru. Tiež sa dozvedáme že metro v Kodani je špeciálne lebo nemá dva konce ako v iných mestách ale jazdí do kruhu. Najprv sa prechádzame niekoľkými párkami a potom smerujeme k veží v centre z ktorej má byť výhľad. Ešte kým sa dostaneme k nej vidíme pred budovou akúsi demonštráciu. Ale počkať ti ľudia majú síce transparenty no nič neskandujú, oni tancujú. Nechápeme, dánske transparenty prečítať nevieme a tak sa pýtame. Zistili sme že v Dánsku je výuka športu a tanca oslobodená od dani a práve tie chce parlament v pondelok schváliť. Ako športovci vyjadrujeme podporu a držíme palce aby tanec a šport ostali slobodné. A teraz konečne k veži. Je zatvorená ale iba dnes lebo majú problém s výťahom. hovoríme si dobre skúsime zajtra a pokračujeme putovanie mestom. Pozrieme ešte nejaký kostol s penou vežou avšak vstupne odmietame zaplatiť a tak sa poberáme zas ďalej. Vlastne už nič špeciálne nenachádzame a tak ideme do auta prespať v ňom druhú noc.

Napriek tomu že sme spali vlastne zaparkovaní proste na ulici vyspali sme sa dobre a tak smerujeme zase na autobus do centra. Dnes už to musí vyjsť dnes pôjdeme na vežu. Tak sme zase k nej došli ale niečo je zle nikde žiadny ľudia tu niečo nehrá. Áno je to pravda my sme si včera neprečítali že otváracie hodiny sú každý deň okrem pondelka a dnes je pondelok. Veža nebude. Máme kopec času a tak hľadáme bankomat ktorý by nám dal eurá. Zjavne taký v Kodani neexistuje prehľadali sme fakt veľa no nastal čas presunúť sa do parkourovej haly kde si chceme večer zatrénovať. Vedie to tu mladý chalan ktorý sa skoro stále usmieva, občas niekoho niečo učí. Je to tu super už dávno som si tak dobre nezatrénoval. Až ma mrzí že po dvoch hodinách už nevládzem a treba ísť pohľadať auto a spať.

Ráno vstávame a vieme že tento deň je v Dánsku náš posledný. Vyrážame do Švédska. Konečne sa teda dostávame k prechodu cez Oresundský most. Je zaujímavý lebo jeho dánska strana vlastne začína tunelom ktorý vedie popod more následne na malom ostrove cesta vychádza nad hladinu a prechádza do veľkého mosta ktorý ma vysoké stĺpy z ktorých smerujú na úroveň vozovky nosné laná vytvárajúce trojuholníky. Po prechode na druhú stranu prichádzame do mesta Malmo kde nás čakajú zážitky o ktorých ešte vôbec netušíme.