Cesta zo severného mysu vyzerala skôr ako únik. Bolo fajn dostať sa preč z toho silného vetru. A nasmerovali sme si to do mesta Karasjok. Hlavného mesta Sámov. Našli sme človeka ktorý nás ubytoval a hoci predpovede na noc hlásili -20°C realita bola -32°C. Potom sme zistili že keď auto necháme v takej teplote tak ráno nenaštartuje. Našťastie nám náš nový kamarát pomohol aby sme zahriali motor a aby sa auto rozbehlo. Tiež máme to šťastie že máme na slovensku toho najlepšieho servisáka ktorý nám poradil čo máme robiť.

V meste sme si teda mohli pozrieť galériu, parlament a múzeum. Galéria ma vlastne vôbec nezaujala. Parlament bol zaujímavý lebo bol postavený na vzor historických obydlí Sámov. No najzaujímavejšie bolo múzeum kde sme dostali súkromnú exkurziu s vysvetlením aké nástroje ako Sámovia používali, ako žili v minulosti. Ale hlavne bolo úžasné že rozprávanie bolo obohatene o historky ktoré tento človek v múzeu zažil so svojím starým otcom.

Čas však na severe v zime uteká rýchlo alebo skôr slnko zapadá skoro v tomto prípade už krátko po 4. hodine. Na hranicu s Ruskom sme to už nestíhali ale zachránil nás náš hostiteľ, nechal nás prespať ešte jednu noc. A ešte sme šli do sauny a vírivky. Tiež sme behom toho večera stihli navštíviť televízne štúdia kde tento človek pracuje. Táto noc bola nakoniec ta najchladnejšia v mojom živote, bolo asi -35°C aj to bol vlastne zážitok. Ráno sme museli znova zohriať auto zospodu a až potom sme mohli Nórsko opustiť.

Šli sme teda do Fínska čo nebol pôvodný plán ale museli sme ísť do krajiny kde používajú eura aby sme si mohli nejaké vybrať pretože sme vedeli, že v Rusku naše bankové karty fungovať nebudú. Vo Fínsku sme strávili nakoniec asi 2 hodiny. Moc sme toho z Fínska teda nevideli sme predsa len sme si urobili jednu zastávku v obchode a pri bankomate a druhu pri ceste aby sme sa pozreli na zamrznuté jazero. A práve tu sme nakoniec videli soba ktorý pred nami prebiehal cez cestu.

Prišli sme na hranicu kde asi už nejaký čas nikto neprešiel boli z nás prekvapení. Pozreli pasy pozreli do auta. Vraveli že nám neodporúčajú ísť do Ruska ale to sme vedeli že zakázať nám to nemôžu. A nakoniec sa vo fínsku ukázal aj druhý divý sob. Tento však vyzeral že chce byt ďalší kto prekročí dnes hranicu. Začali ho vyháňať aby šiel naspäť chvíľu ho naháňali autom. Po tejto kultúrnej vložke sme nasadli do auta a opustili Európsku úniu.