Po Oresundskom moste sme prišli do Švédska do mesta Malmo. Samozrejme že s naším autom s dieselovým motorom do mesta vstúpiť nemôžme preto hneď smerujeme na záchytné parkoviská. Je tu kopec nákupných centier ale na ich parkoviskách nemôžme zaparkovať, máme na streche box a na parkoviská možno vstúpiť len s autom do 2.2m. Nakoniec nachádzame parkovisko kde môžme auto nechať je to skôr plocha mimo cesty lebo asfalt tam nie je ale sme radi že sme vôbec niečo našli. Kráčame teda do mesta. Najprv cez park, všetko vyzerá veľmi čisto a novo. Keď sme vošli do druhého parku hovorím si tam vyzerajú nejaké steny že by sme tam dali spraviť pekne skoky. Keď prichádzame bližšie vidíme, že tieto múriky nie sú to pravé na parkour ale cely veľký parkourový park ktorý sa vynoril ani nevieme odkiaľ. Toto miesto je ako raj, najväčší a najpestrejší parkour park v akom som mal možnosť trénovať. Ani nemám chuť objavovať zvyšok mesta, čo ma tam po nejakom hrade keď je to táto krása.

Každý sa raz unaví a tak sme sa aj my pohli ďalej. Tento park je super nachádzame mnoho zaujímavých vecí ako napríklad futbalové ihrisko ktorého povrch je cely rôzne zvlnený a aj brány sú poohýbané a pretočené. Čiary sú však nakreslené normálne. Keby som tu tak mal aspoň 8 kamarátov s ktorými by som si mohol vyskúšať zahrať futbal takouto zábavnou formou. Ale my nemáme ani lne loptu a tak pokračujeme ďalej do centra až k hradu. Hrad je vlastne nudný nie je to zrúcanina je tak nejak obyčajný a tak sme sa pri ňom dlho nezdržali. Následne sme došli až na koniec mesta kde bol výhľad na more a na zapadajúce slnko nad Oresundskym mostom.

Niet kam pokračovať tak poďme naspať. A tak sme hneď zistili že v Malmo máju veľmi dobre vyriešené platenie za hromadnú dopravu. A ako sme sa tak vozili týmto autobusom ktorý vyzeral ako električka zistili sme že to skutočné centrum mesta sme obišli. Tak sme pokračovali v prechádzke mestom, pozreli sme nejaké dominanty a hlavne maják ktorý vystupuje ako dominanta a pritom je to postavene len pre turistov skoro v centre mesta. Skutočný maják vidíme len v diaľke, je o dosť menší a bližšie k otvorenému moru. Centrum sme teda videli a ideme na vlak ktorý by nás mal doviezť naspať k autu. V tom si Zuzka spomenula že v jednom parku mala byť akási vežička pri jazere ktorú sme obišli a tak vystupujeme a už za tmy obzeráme tuto vežičku. Vlastne ani nie je až taká zaujímavá ale hneď vedľa nej je workout ihrisko, dávame si aspoň jednu sériu na hornú čast tela a jednu na nohy a kráčame ďalej okolo vežičky keď odrazu vidím králika vlastne dvoch počkať tam sú traja, štyria. Kopček na ktorom stala vežička je zjavne ich domovom. A hneď bola vežička zaujímavejšia.

Na ďalší deň sme si naplánovali návštevu jednej dediny pri veľkom jazere. Nad dedinou bola veľká skala na ktorú sme sa prešli pozreli všetky výhľady a šli na trajekt na ostrov ktorý bol v tomto jazere. Pred trajektom bolo napísané že na ostrove možno hľadať pohlaď a tak sme sa rozhodli túto hru vyskúšať. Navštívili sme najprv zrúcaninu hradu a jej opevnenie, potom starý kostol, a potom sme zistili že sa prechádzame cez cely ostrov zbytočne lebo ostatne atrakcie sú v zime zatvorene a pri kostole na konci hry sme neboli schopní nájsť kľuč k hre. Zas tak sklamaní sme ale neboli lebo cestou spať na trajekt sme našli farmu kde mali alpaky a tie nás radi prišli privítať až k ohrade.

Potom ako sme tak smerovali zase na sever prešli sme okolo parádnej zrúcaniny na ktorú sa dalo isť keby sme boli vedeli že tam je. Na diaľnici sa ale len tak človek neotočí a tak nám tento hrad unikol. Zuzka však po tom čo sa takáto hrozná vec stala prehľadala mapu a našla inú zrúcaninu ktorá bola tak nejak na našej trase. Prezerali sme teda ruinu kláštora, ktorý bol zjavne riadne veľký. Veľká sieň kostola bola zjavná podľa najvyšších múrov. Ale aj mnoho menších budov pospájaných múrami do jedného komplexu. Stalo to za to. Zrúcaninu sme teda videli a mohli sme pokračovať.

Cesta na miesto, ktoré som vybral ako vhodné na spanie prišlo to čo sme už očakávali, sneh. Spali sme na parkovisku ktoré bolo pod snehom, na ktorom sme boli sami, mimo miest a dedín, tam kde bola úplná tma. A aj prebudenie bolo úžasné. A hneď po raňajkách sme sa prešli k neďalekému vodopádu a na most nad kaňonom. Radosť takto si žiť. Mali sme toho však naplánovaného viac a tak sme sadli do auta a pokračovali v postupe na sever. Tu prišli sklamania keď ďalšia atrakcia, cintorín vikingov, bola zatvorená a miesto so špeciálnym výhľadom bolo povedzme mimo našich možností. Cesta nebola odhrabaná, a tak sme zapadli hneď ako sme skúsili na to cestu odbočiť. Našťastie nebolo tak ťažké vycúvať. Zasnežené cesty priniesli za krátko aj ďalší zážitok, dostali sme šmyk. Šmyk v rýchlosti 80 km/h keď sa zadná časť auta snaží striedavo sprava a zľava predbehnúť tú prednú nie je sranda. No po par desiatkach sekúnd tohto smyku sa auto stabilizovalo, my sme prežili obohatení o cennú skúsenosť.

Šoférovali sme až do tmy s vierou že dôjdeme až to Trondheimu. To sa nám nakoniec síce nepodarilo ale Keďže Trondheim sa nachádza v Nórsku tak to je už zase iný príbeh. Tak ako aj to ako reagujú policajti na Švédsko-Nórskej hranici keď ju prekračujete uprostred noci.