Prechod hraníc z Fínska do Ruska bol plný napätia čo bude v Rusku ako sa k nám budú správať, pustia nás tam vôbec? Išli sme teda k ruskej strane hranice a tam velky zeleny plot. Zastavili sme pred ním a chvíľu sme čakali, potom sa brána otvorila, prešli sme na druhú stranu, vojačka si vypýtala pasy pozrela do nich a potom nám rukou ukázala kam máme ísť. Zaparkovali sme išli do budovy kde bola pasová kontrola, niečo sa nás pýtali ale po rusky sme nevedeli a nerozumeli sme im. snažili sme sa im slovensky odpovedať. Prípadne trochu anglicky. Nakoniec sme kontrolou prešli a potom Zuzke nakázali počkať v budove a ja som mal vojakom ukazat auto aby ho mohli prezriť či nevezieme niečo zakázané. Vonku bola zima okolo auta chodili asi č vojaci ja som im všetko ukazoval a snažil som sa im po slovensky vysvetliť načo su niektoré veci ako vyslovodzovacie dosky. Vojaci uplne celý čas odkedy sme prišli vyzerali našim prichodom veľmi prekvapený lebo dlho už cez hranice nikto neprechádzal. Vojaci ale pri prehladavaní nevyzerali podozrievavo naopak skôr zvedavo. Chceli sa pozret napriklad na našu malú gitarku koľko má strún keďže je velkosti ukulele ale strun ma šesť. A hoci jedne z vojakov vyzeral stále vážne po prehľadaní auta sa uzmial a poprial nám veľa šťastia na cestách.

Keď nás konečne pustili do ruska tak sme boli prekvapení lebo cesty vôbec neboli take zlé. Naopak boli širšie ako v Nórku či Fínsku a dobre odhrnuté. Keď sme dorazili do Murmansku zistili sme že v meste predsalen zle cesty majú, a tiež prehltenosť oboch strán cesty dopravnymi značkami. Murmansk vyzeralo ako moderné mesto, nakupne centra vyzerali ako tie ktore pozname z europy. Prístav a tovarne vyzerali špinavo. V meste sme strávili zopár dní počas ktorých sme videli aké pekné maľby majú na stranách panelákov. Sochu vojaka na kopci nad mestom a park s jazerom pod ním ktoré bolo zamrznuté a prejsť sme sa mohli po ňom. Tiež sme si obzreli prvý ľadoborec ktorý používal atómový pohon. A nakoniec sme videli aj ako pekne maju svetielkami vyzdobené centrum mesta. Deň pred odchodom sme videli Murmansk aj z druhej strany od pamatnika druhej svetovej vojny ktory boli vlastne stíhačky na kopci nad riekou. Výhľad na mesto bol pekny a tiež bola radost vidieť polárnu žiaru nad našími hlavami.

Ľudia v meste Murmansk boli velmi milí, ba čo viac aj keď moc nevedeli anglicky tak sa nám jeden mladý chalan snažil povedať že je nám vďačný že sme prišli do ruska. Tak isto náš hostiteľ nám ďakoval že sme prišli napriek takým ťažkým časom.

Po zážitkoch z Murmansku sme sa pohli na juh za zábavou o akej sme ani netušili.