V októbri Jožo skončil prácu v Prahe a my sme sa finálne presťahovali naspäť do Bratislavy. Následne som jav novembri dala poslednú štátnicu, takže sme obaja nahlásení na úrade práce, a jediné, čo nás zamestnáva je plánovanie našej vysnenej veľkej cesty do sveta.

Hoci sme museli pôvodný plán prehodnotiť, zvažovali sme asi 4 ďalšie a asi každý deň to aj 3 krát zmenili (dobre, dobre, bola som to hlavne ja), tak sme sa k nemu zase aj vrátili. Cestovať autom mimo EU vôbec nie je tak jednoduché ako sme si mysleli. Človek musí mať pas (Carnet de Passage) ešte aj pre auto do veľa krajín a musí naň zložiť nie práve najmenšiu zálohu. Taktiež niektoré krajiny vyžadujú poistenie, vraj dokonca aj miestnu STK a Egypt vraj dáva aj dočasnú ŠPZ, ale to uvidíme až keď tam prídeme. No a vlastne druhá vec je samotné auto, kým ho človek vytuní, hlavne ak kupoval mačku vo vreci tak ako my…

Vyzerá to ale, že naše nekonečné opletačky so servisom auta sa pomaly chýlia ku koncu a my sa môžeme oprieť do jeho prerábky.

Pre tých, ktorých by zaujímalo bližšie, čo všetko sme s autom museli riešiť :

Kúpili sme si Ford Galaxy z AAAauto a až potom sme pochopili dôležitosť servisnej knižky. Človek, ktorý to auto totiž vlastnil predtým, už musel dlho čakať kým sa nahromadí toľko vád, že sa mu už oplatí auto predať a kúpiť si nové. Od zámku na dvere, cez tlačítko okna, s ktorými sme sa naučili žiť, po brzdy, výfuk, čapy riadenia, rozvody, turbo a nové pneumatiky. Taktiež sme sa poučili ohľadom výberu autoservisu a rád k tomu, čo vymeniť pred veľkou cestou – určite sa pýtajte v dvoch nezávyslých servisoch, aby ste nemenili zbytočnosti ako my – turbo v našom prípade. V konečnom dôsledku nás zatiaľ vyšiel servis dvojnásobnú cenu auta a to si ešte len ideme dať skontrolovať tlmiče, a tečúcu klimatizáciu.

A potom hor sa na prerábku a ostatné vybovovačky typu Carnet de Passage (pre nás 5400 eur záloha )- juhú.