Po prespaní na polárnom kruhu sme si prvú zastávku spravili v Medvezhyogorsku, kde sme si boli pozrieť bunker z II. Svetovej vojny. Časť z neho bola zasnežená, takže sme si mohli pozrieť len jednu chodbu. Zato sme si ale dali našu prvú dlhšiu prechádzku Ruským lesom plným briez.  Cestou sme ešte pozreli vodopád, pred ktorým vyberali vstupné, lebo bol súčasťou prírodovedného múzea a botanickej záhrady. Okrem iného tam bola aj vyrezávaná socha medveďa.

Ďalším cieľom bolo mesto Petrozavodsk – mesto na pobreží jazera Onega, druhého najväčšieho jazera v Európe o rozlohe 9 700 km2. Pochopiteľne bolo celé zamrznuté. Doteraz si nadávam, že sme sa nechali odradiť tými pár dňami, čo mali byť teploty akurát mierne nad nulou, a rozhodli sa zaplatiť si exkurziu na ostrov Khizi niekoľko kilometrov vznášadlom z Petrozavodsku, miesto toho, aby sme odstavili auto v najbližšom mieste od ostrova a prekráčali ten 1 kilometer po ľade. Bola nám totiž veľmi odporúčaná, a skanzen vyzeral na fotkách tiež riadnezaujímavo. Tiež bolo náročné dohľadať agentúru, ktorá by tam mala výjazd akurát v tie dni ako sme tam boli. Pôvodne nám totiž ponúkali súkromnú exkurziu za 3 násobok ceny, tak keď sa cena znížila 3 krát tak sme sa nechali zlákať.

Exkurzia nás totiž stála na 80 eur na osobu, a vznášadlo je vlastne len loď, ktorá ma miesto bežného „podvozku“ nafukovačku. Vôbec sa nevznáša tak, ako sme si to predstavovali. A ešte k tomu sme ešte nasledujúce týždne až po Ivanovo vídali rybárov chytať ryby aj v teplotách +10 či 15 stupňov, lebo ten ľad bol stále dostatočne hrubý. Taktiež sme po príchode na ostrov videli snežný skúter premávať sa po jazere a popri ňom bežal pes.

S Jožom sme sa tiež bohužiaľ pochytili, lebo ja som na poslednú chvíľu začala pochybovať, či to stojí za tú cenu, a chcela som sa na to vykašľať ešte pred tým, než sme to zaplatili, ale Jožo povedal, že tam už poďme, keď som to predtým toľko spomínala (keď som ale ešte vôbec netušila, koľko to bude stáť) a vlastne to bolo aj dosť náročné dohodnúť. Tiež povedal, že odviezť sa na vznášadle mu príde oveľa zaujímavejšie než šoférovať snežný skúter. Ak budete mať tú možnosť určite si vyberte radšej snežný skúter… Je to smutné, že sa človek necháva toľko ovplyvňovať názormi druhých aj vo chvíľach, kedy to mal on vymyslené vlastne lepšie. Mám ešte bohužiaľ na čom pracovať, pretože ja mám až príliš často tendenciu nechať sa Jožom presvedčiť a nestáť si za svojim.

Ostrov Kiži je vlastne skanzen s drevenými domčekmi a kostolmi. Nás počas exkurzie pustili len na jeho južnú časť a otvorené boli len dva domy a jeden kostol, takže celý deň bol dosť sklamaním. No a pochopiteľne celý pokec od sprievodcu bol po rusky, aj keď my sme mali stiahnutú aplikáciu po anglicky, no ani jeden z nás ju nevydržal počúvať veľmi dlho. No proste po tomto ma už na žiadnu exkurziu nedostanete.

Deň pred exkurziou sme si ešte poobzerali mesto a pobrežie, kde sme objavili tú najväčšiu exteriérovú posilňovňu hádam aj na svete (nevieme, ale v živote sme o takejto nepočuli). Majú tam hádam aj 100 strojov len tak vonku, pričom niektoré sú označené ako extreme, kde si človek vie naložiť až 1 000kg, čo je trošku nezmyselné vzhľadom na to, že svetový rekord na mŕtvy ťah – to je cvik, ktorým dokáže čovek zdvihnúť najviac, bol okolo 500kg.